Štefan Luby
5. 1. 1910 Liptovský Hrádok - 10. 10. 1976 Bratislava
Gymnaziálne štúdiá absolvoval Štefan Luby v Liptovskom Mikuláši (1929). Práva študoval v Bratislave, v Prahe (1931) a v Paríži (1933). Promoval v Bratislave (1934), nastúpil na miesto asistenta na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po ďalšom štúdiu v Lipsku (1934), Zürichu (1935) a znovu v Paríži (1936-1937) sa habilitoval spisom Peňažné pohľadávky (1937). Najskôr ale publikoval v Paríži Le probléme des chageruente monétaires en matiére d´obligations (1937). S monografiou Obyčajové právo a súdna prax (1939) sa stal mimoriadnym profesorom a ako 31. ročný inauguroval na riadneho profesora občianskeho práva príručkou Slovenské všeobecné súkromné právo I: Úvodná časť. Všeobecná časť. Osobnostné právo (1941). Do r. 1959 prednášal na Právnickej fakulte v Bratislave, potom do svojej smrti pôsobil v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied a na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.
Štefan Luby bol najvýznamnejší slovenský civilista, právny teoretik a predstaviteľ právnej komparatistiky v povojnových rokoch bývalého Československu. Spracoval originálnym spôsobom dôležité problémy občianskeho práva, právnych dejín, právneho porovnávania, autorského práva, bytového práva, právnej lingvistiky a ku koncu života otázky transplantácií tkanív, ľudských orgánov, práva životného prostredia. Všetky uvedené odvetvia právnej vedy boli vtedy u nás nové a neprebádané, vyžadovali si vysokú erudíciu a dokonalú akríbiu.
Jeho vedecká práca bola rozsiahla, zameraná na moderné právne problémy, jeho dielo malo mimoriadny význam a vplyv i na zákonodarnú prax. Dve knihy si podržali dôležitosť dodnes a síce Dejiny súkromného práva na Slovensku (1946, reedícia 2002) a rozsiahle dvojzväzkové dielo z teórie záväzkového práva Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve(1958, spolu 1168 strán), ktorým získal najvyšší titul doktor právnych vied (DrSc.). V prvej knihe dokázal, že do príchodu Maďarov existovala samostatná slovenská právna kultúra, v druhej vypracoval obsiahlu teóriu o právnej zodpovednosti s prihliadnutím na domácu a zahraničnú literatúru. Ďalšie závažné monografie Liptovský a turčiansky register z roku 1391 (1932, ako študentská práca), Základy všeobecného súkromného práva (1944, 2. vyd. 1947), Československý občiansky zákonník a slovenské všeobecné súkromné právo (1947), Rodinné právo SSSR (1947), Československé medzinárodné, medzioblastné a cudzinecké súkromné právo (1949), Občianske právo SSSR (1950), Občianske právo SSSR I (1952), Vznik hospodárskych zmlúv (1958), Autorské právo (1962), Práva príbuzné právam autorským (1963), Les droits d´auteur et les droits dits voisins, les droits realtifs auc découverter, aux inventions et aux propositions de ratinalisation. Droit civil tschéchoslovaque (1969), Vlastníctvo bytov (1971), Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo úradným postupom (1971) a viackrát v spoluautorstve účasť na celoštátnych učebniciach občianskeho práva, pričom bibliografia jeho prác obsahuje viac ako 400 záznamov, charakterizujú jeho výraznú pedagogickú a vedeckú osobnosť.